Pacient od pádu komunizmu veľa zmien nepocítil. Fľašky, vajíčka a bonboniéry v prevažnej miere nahradili peniaze, dvere so samozatváračmi (tzv. branom) v tých lepších prípadoch vystriedali fotobunky a miesto písacích strojov na stole zaujali počítače. Čakárne prešli tiež radikálnou zmenou. Namiesto holých stien, tieto sú teraz olepené množstvom plagátov vydávaných farmaceutickými spoločnosťami. A to je asi tak úplne všetko.

Po otvorení dvier, ktoré sú od nemapäti označené ceduľkou neklopať - akoby už tradičným symbolom vstupu do ordinácie - nás privíta v tom lepšom prípade iba zádumčivý pohľad, v tom horšom prípade strhaná tvár dávajúca nám najavo, že má nesmierne veľa práce a málo času na zbytočnosti ako sú pacienti. Samotná hospitalizácia tiež prináša so sobou veľa povinností. Zbalenie pacienta pripomína balenie skauta do kempu v divokej prírode. Hlavne nič nezabudnúť, od zubnej kefky po spacák,  lebo potom sa už nedá nič robiť.

A teraz tú máme štrajkujúcich doktorov. Chcú vyššie platy, lebo ich práca je výlučne tým najvyšším poslaním. Celý život ich predpokladám niekto k tomu nútil aby šli študovať medicínu! Nechcú transformáciu nemocníc - lebo teraz je to určite najlepšie nastavené. Ja viem, ono žiadna ryba z rybníka nebude hlasovať za jeho vypustenie, najmä ak sa už dobre vyzná v kalných vodách. Isto, a vedecký výskum našich doktorov znamená nezanedbateľný prínos do celosvetového zdravotníctva.

Kto by tu mal naozaj štrajkovať je pacient. Aké on má práva v dnešnom systéme zdravotníctva? Má právo platiť v takmer každých dverách počnúc ambulanciou, nehovoriac o návšteve lekárne. A to tu neustále nám niekto masíruje mozgy o bezplatnom zdravotníctve. Má právo sa podlizovať doktorovi v prípade, že jeho nálada je poznačená napr. hádkou s nadriadeným alebo ranným defektom na jeho aute. Alebo zaplatí "všimné", v niektorých prípadoch si zaplatí aspoň legálne nadštandardné vyšetrenia alebo ubytovanie, a tam mu niekde začínajú jeho práva ako klienta - pacienta si možnosť aj sťažovať.

Aby som ale všetko a všetkých nehádzal do jedného vreca. Súhlasím, že príjmy doktorov nemôžu byť niekde na chvoste rebríčka príjmových skupín. Ale to neznamená, že čo doktor, to rovná sa poslaniu a výbornému platu. Nepamätám, kedy alebo komu bolo na Slovensku ponúknuté celoplošné zvýšeniu platu o 300 EUR, a to ešte paušálne každému zamestnancovi. Týmto článkom ani netvrdím, že čo doktor to úplatkár. Ale pokiaľ väčšina pacientov zdieľa moje pocity, dovoľujem si povedať že naše zdravotníctvo je v kritickom stave. A štrajkovať by mali začať tí, ktorým sa tu sľubuje niečo o zabezpečení kvalitnej zdravotnej starostlivosti. A až potom nastane u nás núdzový stav.