Nu, milí čitatelia môjho blogu. V rámci mojej facebookovej nástenky som našiel hneď niekoľko "upozornení" na tlačovú besedu "novej" politickej strany Slobodného slova Noriky Mojsejovej.  Nedalo mi, odklikol som. A verte alebo nie, ako jednu z mála tlačoviek som mal tie nervy ju dopozerať až dokonca, a to úplne bez pre mňa typického rozčúlenia alebo rozčarovania. Kde sa hrabú všetky sitkomy či komédie vysielané v našich TV. V rekordne krátkom čase som nedokázal niekoľko krát potlačiť od smiechu slzy, a tento "film" vo mne vzhľadom k žánru doznieval ešte pomerne dlhý čas. Len odkedy sa TA3 dala na vysielanie komédií mi nie je celkom úplne zrejmé...

A teraz vážne. Norika nebude až tak hlúpa, za akú som ju doteraz považoval. Jej príznačným slovníkom, v relatívne krátkom čase zreferovala všetko to, čo si síce v mierne jemnejších farebných odtieňoch myslíme všetci. A o čom vlastne všetci aj veľakrát rozprávame. Či je to nikdy nekončiaca diaľničná epizóda Bratislava - Košice, korupcia - ktorú doteraz nikto nikdy nechytil ale zaručene videl, nevládnosť najbezvládnejších a bezohľadnosť najmocnejších. Nikdy (aspoň dúfam) nechcem patriť do takto pre mňa politicko-odborne najnaivnejších krídel. Ani Evita spoločne s jej manželom nikdy nespasila Argentínu, a tak dobre to spočiatku mysleli.

Ale naši súčasní predstavitelia všetkých politických strán, a najmä tých ktorí disponujú potenciálom dostať vstupenku do parlamentu by sa mali zamyslieť. Ak naozaj nezmenia svoj prístup, môže príjsť na Norikine slová. Lebo vďaka nim práve ona môže poľahky dosiahnuť méty, ktoré v dnešných časoch sa nám zdajú nemysliteľné.