K opisu situácie rokov 2005 - 2006 p. Sulíkom. Ako obyčajní voliči, ktorí sa dostanú k štatistikám najmä cez interpretácie ľúbivých grafov z úst politikov, treba slušne podotknúť, že nie z grafov sme aj sýty. Nepamätám, kedy u nás ľudia vyjadrili spokojnosť s vývojom situácie, a teda že napriek všetkým ukazovateľom už konečne naozaj pocítili hospodársky rast makroekonomických ukazovateľov na ich obyčajnej životnej úrovni. Dobre, ak teraz mi mieni niekto oponovať, že my aj tak spokojní nikdy nebudeme, neberiem to ako argument. Myslím si, že to nieje až tak celkom pravda. Pamätám prvé, naozaj rozsiahe škrty vlády štvorlístka počnúc "víťazstvom v r. 1998", a predsa sme mu v mierne zmenenej forme odovzdali hlasy aj v r. 2002. Ale to je vec názoru. A ja stále dúfam, že aj v tejto našej malej krajine žije stále kopec ľudí, ktorí vedia že čakať s natrčenou dlaňou na štátne dávky nie je správne.

Čo treba urobiť ?

Znížiť rozsah štátnej správy. O tomto počúvame od roku 1989. Áno, ten rok je napísaný úpne správne. Vtedy som mal síce iba 12 rokov, ale z vysielaného Československého programu č.1  sme počuli niečo o prebujnelej byrokracii a podobne. Odvtedy sme zažili novodobých reformátorov (Občanské fórum, VPN) ľudovcov a robotníkov (HZDS, ZRS), modrých (SDK, SDKÚ a spol.), oranžových Socákov - smerákov, ospravedlňujem sa vopred všetkým ktorých som nemenoval, situácia je stále úplne opačná. A to vravíte o zúžení štátnej správy úplne všetci. Od kandidáta č. 1 až po 26 v nadchádzajúcich voľbách. A my - obyčajná, ničomu nerozumiaca verejnosť máme stále ten blbý pocit, že keď niekto jeden úrad zruší, tak vzniknú minimálne dva nové.

Zlepšiť podnikateľské prostredie. Aj o tomto počúvame rovnako od roku 1989. Z obdobia prvopodnikateľskej divočiny, fakturantov, cez sofistikovanejšie metódy podvodníkov nemožno tvrdiť, že spoločnosť už čiastočne neštandardizovala toto prostredie. Ale tí, čo prežili rôznorodé nástrahy celého vývoja, a podnikajú akoby od "začiatku" slobody, nekrachovali a platili svoje dlhy, opýtajte sa láskavo ich, akú cítia podporu štátu v ich aktivitách. Áno, bavím sa tu o slovenských podnikateľoch, nepýtajte sa zahraničných investorov s nekonečnými dotáciami (tým ich nechcem urážať, ani podceňovať ich prítomnosť na Slovensku). Tiež to počúvajú od každého, a aj keď mnohí vyznávajú úplne iné hodnoty, vedia sa zhodnúť na (ne)podpore slovenského podnikateľa do poslednej bodky.

Obmedziť rozsah sociálneho štátu. Súhlasím, a myslím že všetci, že sociálne podporné programy by mali prejsť dôkladnou analýzou. Ono už samotné plynutie času vyžaduje, aby štát priebežne upravoval a korigoval potreby príjmateľov, ako aj toho rozdávajúceho. To čo je nevyhnutné dnes, nemusí byť aplikovateľné už o pár rokov. Spoločnosť mení svoje potreby. No máme tu jednú silnú skupinu, ktorá svoje potreby nemení. Potrebuje peniaze na cigarety, chlast a potom ešte na cigarety a chlast. A na túto skupinu poukazujeme tiež od roku 1989, ich neskutočnú vynaliezavosť pri zneužívaní sociálneho systému, a stále stojíme na tom istom bode. Od roku 1989. A táto skupina neustále rastie, a my neustále len poukazujeme.

Pán Sulík, naozaj s Vami možno súhlasiť. Všetky tri predchádzajúce body potrebujú riešenia. Len ako volič sa pýtam, kto nám nemotá medové motúzy,  a kto nás ako voličov začne brať konečne vážne. A svoje návrhy pretaví aspoň čiastočne do nejakej podoby, a nebude sa len neustále vyhovárať ako on chcel, ale zvyšná časť parlamentu nechcela. Vami navrhované riešenia mi príjdu ako vyhlasovať za nový objav niečo, čo dávno už všetci vieme. A tieto opatrenia (v mierne odlišných farebných odtieňoch) máte vo svojich programoch hádam všetci. Dajte nám teda skôr radu, ako takéto vznešené programové ciele možno pretaviť do hmatateľnej podoby. Toto sa u nás ešte nikomu nepodarilo. A potom máte aj môj hlas.

Nezhodujeme sa iba jedinom. Kto to Slovensko vlastne je. Ak sme to my - občania, tak ten pocit naozaj nemáme, a sotva nás o tom presvedčíte. Ale možno je to Slovensko niekto úplne iný, komu musíme iba platiť dane. Potom súhlasím. A nielen v tom, že míňa daleko viac ako zarobí. Ale priamo som presvedčený, že tie peniaze bohapusto rozkráda. Ja viem, to je hra zo slovíčkami. Ale je úplne taká istá hra, ako predvolebné sľuby politických strán.